Cestovanie kedysi a dnes...

Vodiča Dušana denne stretávajú Martinčania za volantom autobusu. Šoférom v mestskej doprave je už 16 rokov, vie teda porovnať ako sa cestovalo kedysi a dnes. Vraj autobusy neboli v minulosti tak komfortné, no ľudia boli veselší.

Na ten deň si pamätá presne. Do Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) Žilina nastúpil 1. júla 2000. „Prišiel som z iného závodu a hneď som prešiel na osobnú mestskú dopravu. Začínal som na Karose,“ spomína si nostalgicky na nesmrteľné modely autobusov.

So začiatkami sa mu tiež spájajú spomienky na zácvik. „Keď ma už tretí deň vozil skúsenejší šofér, aby mi ukazoval zastávky, a začínal som o 3. hodine ráno a končil o 23. hodine večer, povedal som si, že tak to teda nie! Bol som unavený a uťahaný,“ smeje sa. Jeden deň mu konečne povedal zacvičujúci vodič, nech si sadne za volant. „Nechcel som, povedal som, že s tým končím, že mám toho dosť. Musel ma presviedčať. A to už bolo o čosi iné, ako keď vás vozia od nevidím do nevidím. Sústredíte sa na šoférovanie, rozmýšľate a sledujete zastávky, viac sa pozeráte pred seba a okolo seba,“ hovorí. A tak ostal.

Za tie roky zažil vodič Dušan obnovu vozového parku a modernizáciu techniky v autobusoch. „No nie je to ako kedysi, keď sa v zime v noci pretáčali autobusy, inak by sme ich ráno nenaštartovali. Potom sa obnovili elektrickým ohrevom. Aj to je už minulosť, dnes už sa autobusy nepredhrievajú. V autobuse je takzvaný „bufík“, ktorý zohrieva vodu v motore. Ten si môžete načasovať, kedy sa spustí. Ale to my nerobíme, lebo autobus končí o 23. hodine večer a začína o 4. hodine ráno. Motor je ešte stále v pohode,“ vysvetľuje.

Modernizácia je bezpochyby výborná vec, čo však spoločnosť ani vodič neovplyvnia je to, že kedysi sa na cestách jazdilo lepšie. „Dnes je človek síce skúsenejší, sedí v lepšom voze, ale jazdí sa ťažšie,“ hovorí. Prečo? „Sú preplnené cesty, je veľa áut, zmena je badateľná,“ vysvetľuje.

Bohužiaľ, podľa Dušana je aj ľudská zloba väčšia. „Kedysi autobusy neboli také komfortné, no ľudia boli aj tak veselší. Cestovanie bola doslova spoločenská udalosť. Dnes je v nás akási arogancia, vytráca sa ľudskosť a taký zdravý sedliacky rozum.“ Spomína aj príklad: „V autobuse pracujete iba s drobnými peniazmi a zavčasu ráno niekto príde s 50-eurovou bankovkou. Ale autobus nie je market, nemám ako z takého peniazu vydať. A cestujúci ešte odvrkne, že čo si nevypýtam. Niekedy ľudia nedbajú na to, že vodič nemá, nepracuje s takou hotovosťou, obzvlášť nie ráno. Aj na autobuse je napísané, že treba mať vhodné platidlo, to znamená drobné peniaze,“ pokračuje.

Stalo sa mu aj to, že ráno o šiestej chcel cestujúci platiť stovkou. Slušne som mu povedal, že mu nemám ako vydať. On sa na oplátku slušne poďakoval a odišiel. Či boli tie peniaze pravé alebo falošné, to neviem,“ dodáva so smiechom Dušan na záver.

Ale už aj toto máme vyriešene dodáva dopravný riaditeľ Peter Šufliarsky, ak cestujúci platí väčšou bankovkou a vodič mu nemá ako vydať, tak mu dá potvrdenie o prevzatí hotovosti a následne si pre svoj výdavok príde do nášho klientského centra. Toto opatrenie sme zaviedli, aby sme vyriešili aj takéto prípady.